Nie pre SOČku...

Autor: Veronika Cibulková | 26.10.2013 o 6:53 | Karma článku: 7,98 | Prečítané:  962x

Ročníková práaca programu IB Diploma- tých 4000 slov som si nevybrala dobrovoľne a keby som mohla píšem radšej SOČku, ale keď je to už hotové...

Keďže sa snažím „zmaturovať“ na IB (pozri www.ibo.org) bola som požiadaná vyprodukovať 4000 slovnú analytickú prácu z akéhokoľvek predmetu v anglickom jazyku. Ja som si vybrala dejepis a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že dejepis mi vždy celkom išiel. Nemala som problém zapamätať si mená a súvislosti, viedla som si dobré poznámky a dátumy, ktoré som si nikdy nepamätala som vždy úspešne odpísala z lavice, na ktorej boli napísané mäkkou ceruzkou. Ďalším dôvodom bolo, že slovenskú históriu v globálnom kontexte som vnímala ako nepreskúmané teritórium. To znamená, že mizivé percento svetových historikov študovalo čisto slovenskú históriu, a teda ešte mizivejšie percento IB učiteľov bude oboznámené s témou mojej práce - obsahové chyby prejdú bez povšimnutia.   Vybrala som si teda najmenšiu, vtedy v auguste som si ešte myslela, že pomerne neznámu a nepodstatnú časť slovenskej histórie z porevolučného obdobia – „pomlčkovú vojnu“.

Toto je tá nemilá, no aj napriek tomu veľmi úprimná časť procesu písania tejto práce. Začiatky boli príjemné, bola som presvedčená, že o mojej téme bude rozprávať len zopár novinových článkov, možno nejaká bakalárka. Prvý týždeň teda reprezentoval najmä môj entuziazmus, že obsah celej „pomlčkovej vojny“ zmestím do 4000 slovnej „analytickej“ práce. Ďalším dôvodom prečo bol prvý týždeň taký veselý je, že som nepoznala význam slova analytická. Bola som si istá, že keď v 4000 slovách vyrozprávam, čo sa stalo a mám istú dobrú známku.

A potom to prišlo. Našla som zdroje a nebolo ich málo. Vedeli ste, že federálne zhromaždenie má prepisy každého zasadnutia pred aj po ´89? Niektoré dokonca aj v .mp3. A že jeden slovenský literárny vedec sa rozhodol napísať knihu o tom, ako to celé bolo? A že „pomlčková vojna“ bola ovplyvnená aj Václavom Havlom, ktorý má svoju vlastnú knižnicu, v ktorej môžete nájsť všetky materiály spojené s jeho menom a že...

V tomto bode som dostala reálny záchvat paniky. Knihu pána Šútovca, Semióza ako politikum alebo pomlčková vojna, som prečítala trikrát. Prvý krát som totiž nerozumela ani slovo a áno, bola po slovensky. 30 stranový protokol z 26.spoločného zasadnutia Federálneho zhromaždenia viem momentálne naspamäť  a dozvedela som sa, že súčasný prezident Českej republiky bol vtipný aj v skorších rokoch. Keď som im posielala maily so žiadosťou o pomoc, ktorá bola po pravde vo väčšine odmietnutá, dozvedela som, že aspoň tretina poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí teda formálne zastupovali Československo momentálne s politikou nemajú už nič spoločné a buď učia organickú chémiu na univerzite alebo predsedajú klubu včelárov. A tom som ešte nespomenula, že v tom momente som zistila, čo znamená slovo analytická a teda ohraničila moju otázku len na: „Čo ovplyvnilo slovenských poslancov vo Federálnom zhromaždení v ich postoji voči pomlčkovej vojne?“

Tretí týždeň som aktívne komunikovala s uznávaným českým historikom, pánom Sukom, ktorý bol nadšený tým, že nejaký bláznom sa zaujíma o túto síce relatívne vtipnú, ale aj celkom zabudnutú časť československej histórie. Porozumela som kvalitnej jazykovednej a politologickej analýze pána Šútovca, nahnevane som každé ráno otvárala mailovú schránku a zisťovala, že nejaký slovenský historik alebo politológ sa na moju prácu vykašľal a naučila som sa citovať zdroje.

Konečná verzia mojej práce ma citovanú alebo parafrázovanú každú myšlienku, ktorá nemá pôvod v mojej hlave a uhladené riadkovanie. Po mnohonásobných revíziách je hranica témy skosená asi tak veľmi ako dnešná Palestína na „efekt Václava Havla a Alexandra Dubčeka na postoj slovenských poslancov voči pomlčkovej vojne na 26. Spoločnom stretnutí Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky v marci 1990“.

Po skončení písania som cítila istotu, že ktokoľvek, historik či predavač v trafike, sa ma spýta na túto tému, budem mu vedieť rozanalyzovať všetky jej aspekty a vysvetliť ich z viacerých perspektív. Dokážem odporučiť relevantnú literatúru a porozumieť zložitým akademickým textom. No počas toho ako som finišovala moju prácu s potom na chrbte, od svojich spolužiakov doma na Slovensku som počula o SOČke a toto zistenie bolelo. 80% mojich spolužiakov písalo ich stredoškolskú odbornú činnosť zo slovenčiny. Nie však preto, že by ich bavila či zaujímala. Dôvodom bolo, že im povedali, že to bude najjednoduchšie, interpretácia jedného zdroja, bez citovania iných, bez námahy. Tí, ktorí sa odvážili prácu napísať to trvalo 1 deň a dobrá známka bola zaručená lebo práca nebola skopírovaná (!!!) z internetu. Vedeli ste, že SOČku si môžete dokonca kúpiť? Počula som o ponuke vysokoškolských prác, ale že aj tí, ktorí majú za 4 roky napísať jednu prácu o Sládkovičovi si za to zaplatia mi pripadá absurdné.

Porovnanie týchto dvoch skúseností ma privádza k niekoľkým otázkam.

1. Ako slovenská stredná škola pripravuje svojich absolventov k vysokoškolskému štúdiu, ktoré je z veľkej časti zamerané na samostatnú výskumnú činnosť?

2. Aký je prístup slovenského školstva k plagiátorstvu a rešpektu intelektuálneho vlastníctva ak nás nenabáda citovať zdroje?

3. Má SOČka reálne miesto v slovenskom stredoškolskom vzdelávaní pokiaľ len zopár jednotlivcov o ňu prejavuje záujem (SOČ súťaž) teda produkuje kvalitnú prácu?

Či ste študent alebo rodič alebo nimi raz budete, zamyslite sa nad tým, ako malé detaily nášho školstva tvoria jeho charakter. Som si viac než istá, že každý z vás nájde ďalší príklad niečoho, čoho úmysel je ušľachtilý, no v praxi nefunkčný.

 

Stačí o tom začať len rozprávať a automaticky neakceptovať 20 rokov staré konvencie, ktoré niekto nemá vôľu meniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?