Keď budete nabudúce kupovať banán...

Autor: Veronika Cibulková | 4.12.2013 o 5:29 (upravené 5.12.2013 o 19:26) | Karma článku: 13.29 | Prečítané  37310-krát

Z rozprávania rodičov viem, že pred ´89 boli banány luxusom. Na Vianoce ich bolo zopár, veľmi draho a vystáli ste si na ne pekne dlhý rad. Zopár týždňov pred tohtoročnými Vianocami a zopár dní pred odletom domov som sa o banánoch dozvedela zo zákulisia kostarického mesta Sarapiquí. Teraz ale rozmýšľam či je tak úplne správne, že banány sú pre nás dnes bežným tovarom.

Po tom čo som stála na pôde banánovej plantáže spoločností, ktoré vyvážajú aj do Európy a verila, že práškovacie lietadlo dnes nad nami ešte neletelo, si pri nákupe doma na Slovensku dvakrát rozmyslím či si namiesto banánu nepôjdem zobrať jablko do babkinej pivnice. A tu je zopár dôvodov, ktoré som počas môjho výletu v Sarapiquí zozbierala a verím, že vám pomôžu vytvoriť si názor na kultúru jedla a globalizácie vo vzťahu k tomuto jednoduchému príkladu akým banán je.

Pre to aby sme ho videli na pulte obchodných reťazcov banán musí:

a, pochádzať z  modifikovaného banánovníka

Pri banánovníkoch sa modifikuje ich veľkosť. Originálny banánovník dorastá do výšky až štyroch metrov. To znamená, že pri zbere sem-tam nejaký trs spadne na zem. To sa ale pri dnešnej miere vývozu banánov nesmie stať. Jeden malý „škrabanec“ a banán bude vyradený – neprežil by cestu. Preto sú materské rastliny „umelo“ zmenšené aby sa predišlo pádom.

b, spĺňať normy firiem ako Chiquita alebo Doll pre vývoz banánov

Banány musia mať štandardnú veľkosť (delené na tri veľkostné kategórie) aby sa presne vmestili do debničky. Okrem veľkosti musí banán obsahovať štandardné množstvo cukru. Ak sa s úrodou stane niečo nepredvídané banány nesmú ísť na vývoz. Miesto toho sú použité na výrobu kostarickej detskej výživy.

c, byť umytý v chlórovom kokteile

Keby boli banány prevážané vo svojom prirodzenom stave bol by na nich hmyz a ostatky agresívneho hnojiva. To by avšak nebolo vhodné pre oči „európskeho spotrebiteľa“ a preto je pred cestou vyumývaný v chlórovom roztoku.

d, byť obalený v plastovom vrecku napustenom pesticídmi

Počas dozrievania sú netopiere najväčšími škodcami na banánovej plantáži. Aby si boli pestovatelia istí, že banány nebudú poškodené, jednotlivé trsy sú zabalené do plastových vriec. Tie sú avšak napustené pesticídmi až do takej miery, že keď sú nimi trsy obaľované, plantážnici musia mať v rámci svojho zdravia musia oblečený skafander podobný tým, ktoré sa používajú pri chemickom úniku (chránené musia byť hlavne ruky a tvár)

e, pokúsiť sa spraviť lokálnu komunitu závislou od exportu banánov

Kostarické Sarapiquí je skoro úplne závislé od produkcie banánov. Pracovníci sú zamestnaní len sezónne čo prispieva k nezamestnanosti. Tým, že títo ovocinársky giganti ponúkajú často nevzdelaným lokálnym pestovateľom možnosť pestovať ich vlastné banány pokiaľ im budú poskytnuté modifikované rastliny a pesticídy im odopierajú možnosť rozhodnúť sa či ich pôda bude ešte niekedy použitá na zdravé pestovanie niečoho iného.

f, ničia veľkú časť biologickej rozmanitosti

Sarapiquí sa nachádza v Stredoamerickom biologickom koridore, časťou Strednej Ameriky, ktorá disponuje vysokým percentom svetovej biologickej rozmanitosti a preto by mala  byť(a nie vždy je) chránená. Mnoho vlastníkov využíva voľnosť kostarickej legislatívy, ktorá definuje ochranu pôdy ako pozastavenie poľnohospodárskej činnosti na 5 rokov sprevádzaných s relevantným biologickým výskumom.

A keď banán splní všetky tieto požiadavky je pripravený na cestu na európske pulty kde nad nimi my ohrnieme naše nosy lebo sú trochu zhnednuté, ale nakoniec ich aj tak kúpime „zo dvanásť“. V tomto príspevku som nechcela kázať z pozície ekológa ani naturalistu, ale zdieľať svoje zdesenie z pohľadu presne takého istého nakupujúceho ako ste vy pretože verím, že slovenská spoločnosť si zaslúži počuť aj o niečom inom ako o „zelenom mäse“ z Tesca.

 

Ja som doteraz tiež s radosťou nakupovala banány a dokonca som si v detstve robila žarty s tých nálepiek, na ktorých bolo napísané Chiquita alebo Doll. Tieto nápisy pre mňa od teraz predstavujú už len jazvy zberačov, ktorí pred desiatimi rokmi ešte nepoužívali ochranné rukavice a ich pokožka bola spálená chemikáliami. Nechcem tým navrhovať aby ste pri nákupe banánov mysleli na utrpenie zberačov. Keď budete nabudúce vkladať do košíka akúkoľvek potravinu „vygooglite“ si v akom kontexte bola vyprodukovaná. Okrem toho že budete dbať na to čo vkladáte do úst sa možno aj niečo nové naučíte. A možno to niečo zmení spoločnosť k lepšiemu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Zemetrasenie zabilo v Taliansku najmenej 63 ľudí

Obetí bude zrejme viac, podľa správ je pod troskami v mestách viac ľudí.

KOMENTÁRE

Teplo na Sibíri prebudilo smrtiacu baktériu

Sedemdesiatpäť rokov sa darilo „sibírsky vred“ Rusom držať na uzde.

KOMENTÁRE

Sloboda drancovania nie je to, čo sme chceli v roku '89

Pohľad na kradnutie verejného priestoru kazí náladu.


Už ste čítali?